Náš výlet začal príjemnou, no príliš teplou cestou do BB. Všetci sme boli zvedaví, čo nás tam dnes čaká, kým naši spolužiaci sedeli v škole, my, ruštinári sme sa tešili na deň plný zážitkov, zábavy, ale aj poriadnu dávku strachu.
Čakala nás milá pani, ktorá nás hneď zaplavila množstvom ruských slovíčok. Keď nás oboznámila so všetkým potrebným, rozdelili sme sa na 2 skupiny. Vošli sme do prvých dverí, ktoré za nami zamkli. Myšlienka, ktorá nám preletela hlavou :“Už nie je cesty späť“. Svetlá začali blikať. Odniekadiaľ sa ozval záhadný hlas, následne zlovestný smiech. Na chvíľu v izbe zavládol zmätok, kým sme spolu neprišli na to, čo máme robiť. Náš prvotný výkrik utíchol, aj tlkot srdca sa začal vracať do normálu. Zakaždým nás však prekvapilo niečo, čo nás nenechalo úplne ľahostajnými. Napríklad otváracia skrinka, ruka, čo v nej na nás striehla alebo video, ktoré sa spustilo v odraze zrkadla. Po chvíli sa otvorili dvere na druhej strane a my sme mohli pokračovať. Privítala nás tma, ktorá všetko zahalila pod svoj tajomný čierny plášť. Baterka na stole uprostred miestnosti nám poskytla aspoň malý lúč svetla. Podarilo sa nám vďaka receptu na lektvar uhádnuť kód na zámke, ktorá nám odhalila našu poslednú úlohu.
Nastal čas, kedy sme museli niekoho obetovať. Prehovoril k nám hlas z rádia: „Овен, первый огненный знак зодиака….Скорпион….Водолей…..”
Postláčali sme gombíky príslušné daným zvieratám. Na malý moment sa v zrkadle oproti zjavila biela postava. Nebolo nám všetko jedno. Keď sme však počuli cinkot padnutých kľúčov, uľavilo sa nám. Dostali sme sa von. Zrýchlený pulz a mierne roztrasené ruky prezrádzali naše pocity, ale neprehliadnuteľný bol aj úsmev na našich tvárach.
Ďakujeme našej škole, že nám dovolila takéto odreagovanie od sedenia z lavicami triedy a boli by sme radi, keby takýchto príležitostí, kde by sme si mohli vylepšiť znalosti z cudzích jazykov, bolo viac.
