V pondelok sa piata hodina začala trochu nezvyčajne. Rozhodli sme sa spraviť si ku koncu roka netradičný výlet. Teplú triedu nahradila 30°C horúčava vonku. Náš cieľ bol jasný – Quest House v Banskej Bystrici.
Po príchode nás privítala milá usmievavá pani s ruským prízvukom. Keďže v škole by nás čakal ruský jazyk, celý výlet sa tiahol v tomto jazyku. Ale vy stále neviete, o čom rozprávam, však ? Quest House je dom, v ktorom máte za úlohu prejsť miestnosťami podľa zložitých úloh až po východové dvere. Mladá pani nám vysvetlila pravidlá hry. Všetko po rusky. Aby som to nenaťahovala, začnem. Otvorili sa prvé dvere, ktoré sa po našom vstúpení okamžite zabuchli a nebolo cesty von. Svetlo sa začalo zhasínať, všade bola krv, rozhádzaná miestnosť. Knihy, tajomné znaky. Objavili sme papierik, podľa ktorého sme mali riešiť úlohy a nájsť východisko. Objavili sme najprv egyptské znaky, vďaka ktorým sme vedeli zavolať z telefónu a dostať sa ďalej. Bolo nám objasnené, že sa jedná o záchranu dievčatka, ktoré vyvolávalo duchov. Po telefonáte sme sa dostali k vyvolávacej doske. Strach stúpal, napätie tiež, o klaustrofóbií ani nehovorím. Po vylúštení z dosky a hodín, sa nám otvorila druhá miestnosť. Čas nás tlačil a začínala panika. Ocitli sme sa v kuchyni. Linka bola zhorená, všade samé lektvary, chladnička bola obviazaná reťazou a vychádzali z nej čudné zvuky. Našli sme knihu s tajomným receptom. Podľa neho sme prišli na heslo, ktoré nám otvorilo reťaz na chladničke. Dostali sme sa do ďalšej miestnosti. Celá bola čierna, na stene znaky znamení, oproti zrkadlo, v strede stolík, do ktorého sme museli poukladať kocky podľa toho, čo nám povedal tajomný hlas v rádiu. V zrkadle sa zrazu objavila strašidelná bábika. Aby sme sa dostali do konca, museli sme niekoho obetovať a priviazať ho o stolík. Bola som to ja. Už som zostával len posledný kľúč pod strašidelnou bábikou a posledné minúty. Nikto sa neodhodlal strčiť tam ruku, a tak nám otvorila zlatá pani s ruským prízvukom. Boli sme na konci. No všetko to nebolo také ľahké ako sa zdá! Spravili sme si fotku ako dôkaz že my štyria na čele s pani profesorkou sme to zvládli.
Tento výlet mi dal veľmi veľa jazykových znalostí, ale aj logických. Pochopila som, že za tieto tri roky ovládam ruštinu natoľko, že ani strach ma neovládne a neprestanem rozprávať. Ruština je krásny jazyk a som vďačná, že som mala možnosť si ju vyskúšať aj v netradičnej forme.
V pondelok sa piata hodina začala trochu nezvyčajne. Rozhodli sme sa spraviť si ku koncu roka netradičný výlet. Teplú triedu nahradila 30°C horúčava vonku. Náš cieľ bol jasný – Quest House v Banskej Bystrici.
Po príchode nás privítala milá usmievavá pani s ruským prízvukom. Keďže v škole by nás čakal ruský jazyk, celý výlet sa tiahol v tomto jazyku. Ale vy stále neviete, o čom rozprávam, však ? Quest House je dom, v ktorom máte za úlohu prejsť miestnosťami podľa zložitých úloh až po východové dvere. Mladá pani nám vysvetlila pravidlá hry. Všetko po rusky. Aby som to nenaťahovala, začnem. Otvorili sa prvé dvere, ktoré sa po našom vstúpení okamžite zabuchli a nebolo cesty von. Svetlo sa začalo zhasínať, všade bola krv, rozhádzaná miestnosť. Knihy, tajomné znaky. Objavili sme papierik, podľa ktorého sme mali riešiť úlohy a nájsť východisko. Objavili sme najprv egyptské znaky, vďaka ktorým sme vedeli zavolať z telefónu a dostať sa ďalej. Bolo nám objasnené, že sa jedná o záchranu dievčatka, ktoré vyvolávalo duchov. Po telefonáte sme sa dostali k vyvolávacej doske. Strach stúpal, napätie tiež, o klaustrofóbií ani nehovorím. Po vylúštení z dosky a hodín, sa nám otvorila druhá miestnosť. Čas nás tlačil a začínala panika. Ocitli sme sa v kuchyni. Linka bola zhorená, všade samé lektvary, chladnička bola obviazaná reťazou a vychádzali z nej čudné zvuky. Našli sme knihu s tajomným receptom. Podľa neho sme prišli na heslo, ktoré nám otvorilo reťaz na chladničke. Dostali sme sa do ďalšej miestnosti. Celá bola čierna, na stene znaky znamení, oproti zrkadlo, v strede stolík, do ktorého sme museli poukladať kocky podľa toho, čo nám povedal tajomný hlas v rádiu. V zrkadle sa zrazu objavila strašidelná bábika. Aby sme sa dostali do konca, museli sme niekoho obetovať a priviazať ho o stolík. Bola som to ja. Už som zostával len posledný kľúč pod strašidelnou bábikou a posledné minúty. Nikto sa neodhodlal strčiť tam ruku, a tak nám otvorila zlatá pani s ruským prízvukom. Boli sme na konci. No všetko to nebolo také ľahké ako sa zdá! Spravili sme si fotku ako dôkaz že my štyria na čele s pani profesorkou sme to zvládli.
Tento výlet mi dal veľmi veľa jazykových znalostí, ale aj logických. Pochopila som, že za tieto tri roky ovládam ruštinu natoľko, že ani strach ma neovládne a neprestanem rozprávať. Ruština je krásny jazyk a som vďačná, že som mala možnosť si ju vyskúšať aj v netradičnej forme.
V pondelok sa piata hodina začala trochu nezvyčajne. Rozhodli sme sa spraviť si ku koncu roka netradičný výlet. Teplú triedu nahradila 30°C horúčava vonku. Náš cieľ bol jasný – Quest House v Banskej Bystrici.
Po príchode nás privítala milá usmievavá pani s ruským prízvukom. Keďže v škole by nás čakal ruský jazyk, celý výlet sa tiahol v tomto jazyku. Ale vy stále neviete, o čom rozprávam, však ? Quest House je dom, v ktorom máte za úlohu prejsť miestnosťami podľa zložitých úloh až po východové dvere. Mladá pani nám vysvetlila pravidlá hry. Všetko po rusky. Aby som to nenaťahovala, začnem. Otvorili sa prvé dvere, ktoré sa po našom vstúpení okamžite zabuchli a nebolo cesty von. Svetlo sa začalo zhasínať, všade bola krv, rozhádzaná miestnosť. Knihy, tajomné znaky. Objavili sme papierik, podľa ktorého sme mali riešiť úlohy a nájsť východisko. Objavili sme najprv egyptské znaky, vďaka ktorým sme vedeli zavolať z telefónu a dostať sa ďalej. Bolo nám objasnené, že sa jedná o záchranu dievčatka, ktoré vyvolávalo duchov. Po telefonáte sme sa dostali k vyvolávacej doske. Strach stúpal, napätie tiež, o klaustrofóbií ani nehovorím. Po vylúštení z dosky a hodín, sa nám otvorila druhá miestnosť. Čas nás tlačil a začínala panika. Ocitli sme sa v kuchyni. Linka bola zhorená, všade samé lektvary, chladnička bola obviazaná reťazou a vychádzali z nej čudné zvuky. Našli sme knihu s tajomným receptom. Podľa neho sme prišli na heslo, ktoré nám otvorilo reťaz na chladničke. Dostali sme sa do ďalšej miestnosti. Celá bola čierna, na stene znaky znamení, oproti zrkadlo, v strede stolík, do ktorého sme museli poukladať kocky podľa toho, čo nám povedal tajomný hlas v rádiu. V zrkadle sa zrazu objavila strašidelná bábika. Aby sme sa dostali do konca, museli sme niekoho obetovať a priviazať ho o stolík. Bola som to ja. Už som zostával len posledný kľúč pod strašidelnou bábikou a posledné minúty. Nikto sa neodhodlal strčiť tam ruku, a tak nám otvorila zlatá pani s ruským prízvukom. Boli sme na konci. No všetko to nebolo také ľahké ako sa zdá! Spravili sme si fotku ako dôkaz že my štyria na čele s pani profesorkou sme to zvládli.
Tento výlet mi dal veľmi veľa jazykových znalostí, ale aj logických. Pochopila som, že za tieto tri roky ovládam ruštinu natoľko, že ani strach ma neovládne a neprestanem rozprávať. Ruština je krásny jazyk a som vďačná, že som mala možnosť si ju vyskúšať aj v netradičnej forme.
