36862

• • • O mne
    • Moje predmety
    • Text1
    • Test1
    • Text 2-Štýly a formatovanie
    • textový editor WORD
    • kalkulačný list

• • • • Text 2-Štýly a formatovanie

      • 1 SOCIÁLNE SLUŽBY

         

         

             V najvšeobecnejšom poňatí možno služby chápať ako nástroj sociálnej politiky  a praktického presadzovania záujmov spoločnosti vo vzťahu k ľuďom odkázaným na pomoc. Môžeme ich tiež nazvať službami vo verejnom záujme alebo verejné sociálne služby.

             Sociálny je podľa Strieženca pojem používaný v širokom spektre významov. Pojem sociálny môžeme chápať ako spoločenský, týkajúci sa spoločnosti, spoločnosťou podmieňovaný, spoločensky záväzný, prospešný spoločnosti, aj ako týkajúci sa životných podmienok, životnej úrovne, vyjadrujúci pomoc, spolucítenie, pozitívne ľudské hodnoty  pod ktorými si predstavujeme ľudskosť, altruizmus, nesebeckosť. Vymedzenie pojmu sociálny je potrebné v súvislosti s vymedzovaním pojmov ako sociálne vzťahy, sociálna starostlivosť, sociálne zabezpečenie, sociálna pomoc, sociálna práca, sociálne prostredie.

        Pojem sociálne je používaný aj v zmysle starostlivosti a zabezpečení handicapovaných, chorých a starých v spoločnosti. Túto starostlivosť možno realizovať prostredníctvom sociálnych služieb.

             „Sociálne služby sú primárne zamerané na uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v núdzi a ľudí ohrozených núdzou.“

              „Odborná literatúra sa zaoberá pojmom sociálne služby od začiatku 20. storočia.“  Od uvedeného obdobia až po súčasnosť sa vyprofilovali rôzne prístupy ku klasifikácii sociálnych služieb.

             Spôsob klasifikácie na trhu ako jeden zo širších prístupov klasifikácie služieb zdôrazňuje verejnoprospešný a netrhový charakter služieb. Tento prístup zahŕňa do oblasti sociálnych služieb

        služby sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, školstva a ďalšie netrhové služby. Častejšie sa však sociálne služby vymedzujú užšie, ako osobitná súčasť v rámci kategórie verejných sociálnych služieb.  V rámci Slovenska je vymedzenie sociálnych služieb ešte užšie. Sú špecifikované v rámci osobitnej právnej úpravy. V platnom zákone o sociálnej pomoci sú sociálne služby definované ako „špecializované činnosti na riešenie  sociálnej núdze“. 

             Zákon ďalej definuje aj pojem sociálna núdza. „Sociálnu núdzu možno charakterizovať ako stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania.“

             Podľa Vojtecha Staneka sú sociálne služby realizačným prostriedkom na zabezpečenie cieľa sociálnej pomoci „zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu, zabraňovať vzniku, prehlbovaniu alebo opakovaniu porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu občana“.

             V zhode so Stanekom chápeme sociálne služby ako pomoc na zabezpečenie primeraných životných podmienok pre ľudí, ktorí svoju situáciu nedokážu zvládnuť vlastnými silami, preto sú odkázaní na pomoc iných. V sociálnych službách vidíme miesto pre vytváranie vhodných podmienok na zabránenie vzniku alebo nárastu spoločensky negatívnych javov a tiež vytváranie a zabezpečenie podporných aktivít, ktorých úlohou je zamedziť nepriaznivý sociálny vývoj. Autor v sociálnych službách nachádza aj prostriedok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa neho nejde len o pasívne prijímanie týchto služieb, ide aj o aktivitu klienta na zlepšení svojej situácie.

             Strieženec definuje sociálne služby ako „činnosti, ktoré prispievajú k uspokojovaniu osobných alebo kolektívnych potrieb iným spôsobom ako prevodom vlastníctva materiálnych statkov. Je to súhrn služieb ambulantného typu (primerané životné podmienky v pôvodnom prostredí, opatrovateľská služba, stravovanie a iné) alebo pobytového typu (v náhradnom prostredí), pôžičiek, či iných prostriedkov, ktorými sa zabezpečujú primerané životné podmienky pre ľudí, ktorí sa nevedia postarať sami o seba“.  Podľa tejto definície si môžeme služby predstaviť ako činnosti, ktoré jedna strana ponúka druhej strane, pričom služba je svojou podstatou nehmotná a nevytvára žiadne vlastníctvo.

             Matoušek definuje sociálne služby ako „všetky služby, krátkodobé i dlhodobé, poskytované oprávneným užívateľom, ktorých cieľom je zvýšenie kvality života klienta, príp. i ochrana záujmov spoločnosti“   Autorove chápanie sociálnych služieb ako komplexu služieb, ktorých profil vždy záleží od konkrétnych potrieb klientov a vzniká spojením viacerých komponentov možno považovať za inšpirujúce.

             „Sociálna služba je činnosť alebo súbor činností zameraná na prevenciu sociálneho vylúčenia a zabezpečuje pomoc fyzickej osobe a rodine.“  Takto poníma sociálnu službu navrhovaný zákon o sociálnych službách. Podľa tohto návrhu ide o poskytnutie pomoci alebo sprostredkovanie poskytnutia pomoci fyzickej osobe, rodine, rodine s deťmi a komunite činnosťou alebo činnosťami upravenými zákonom.  Zahŕňa tiež prevenciu zabraňujúcu sociálnemu vylúčeniu jednotlivcov a rodín.

             V širšom kontexte teda možno sociálne služby chápať ako služby, ktoré sa pokúšajú podporiť alebo zvýšiť kvalitu každodenného života, umožniť jednotlivcom, rodinám a iným skupinám čo najväčší rozvoj, prekonanie ťažkostí a normálne fungovanie.

             Zvýšenie kvality každodenného života je v úzkej súvislosti s kvalitou sociálnych služieb.

         

         

        1.1          História sociálnych služieb

             Základy sociálneho učenia, od ktorých sa rozvíjala pomoc a sociálna starostlivosť položilo kresťanstvo. Pomoc blížnemu bola založená na filantropii. Filantropická činnosť bola náhodná, dobrovoľná a individualizovaná, nemala charakter systémovej starostlivosti. Táto neskôr prerástla v charitu, čo je už  organizovaná dobročinnosť.  Charita mala viaceré podoby. Okrem almužny pri kostoloch bola starostlivosť o chudobných uskutočňovaná v kláštoroch, ktoré zabezpečovali stravovanie, ošatenie, nocľah pre chudobných, starých a nevládnych. Mohli by sme ich považovať za predchodcov dnešných útulkov a nocľahární. Cirkevná charita aj dnes poskytuje sociálne služby tohto charakteru pre bezdomovcov.

             „Jedným z hlavných prostriedkov starostlivosti o chudobných v stredoveku boli špitále, ktoré vznikali od 11. storočia. Predstavovali osobitné charitatívne, sociálne a zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytovali trvalý útulok, duchovnú a zdravotnú starostlivosť. Počet ubytovaných bol limitovaný. Zriaďovali ich biskupi, farári a kláštory, neskôr aj mestá.“  Súčasné zariadenia sociálnych služieb sú im podobné - celodenná forma pobytu, zdravotná starostlivosť, duchovná starostlivosť. Do duchovnej starostlivosti by sme dnes mohli zaradiť aj poradenstvo a to všetky jeho formy. V minulosti bola pomoc poskytovaná v rámci možností, bola zameraná na   prežitie. Dnes sa snažíme klásť dôraz na kvalitu života klientov, na ich plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti.

             Otázka starostlivosti o ľudí v núdzi je v pozornosti cirkvi i v období reformácie. Martin Luther prišiel s myšlienkou, aby sa o svojich chudobných postarali obce. Hlavnou úlohou bolo odstránenie žobrania. Obec mala svojich žobrákov nakŕmiť, prípadne obliecť. Bolo to minimum, čo mohla pre nich pre nich urobiť, aby neumreli od hladu. Obce v spolupráci s charitou a cirkvou v súčasnosti zabezpečujú teplé jedlo denne pre bezdomovcov a zriaďujú útulky.    

             Súčasná sociálna koncepcia cirkvi je založená na sérii encyklík vydávaných pápežmi. Za najvýznamnejšiu sa považuje encyklika Renum Novarum vydaná pápežom Levom XIII v roku 1891. „Podľa neho štát má zasahovať do života rodiny len vtedy, keď si rodina nevie sama pomôcť a potrebuje pomoc od štátu. Vyzýval k tomu, aby sa vytvorili inštitúcie na pomoc tým, ktorí to potrebujú – rôzne zariadenia, vybudované súkromnou iniciatívou na zabezpečenie robotníkov, ich vdov a sirôt v prípade úrazu, choroby alebo smrti, tiež ústavy starostlivosti o deti a dorastajúcu mládež.“  Sociálna starostlivosť aj dnes stojí na princípe pomoci štátu v situáciách, keď  občan sám ani s pomocou rodiny nedokáže prekonať nepriaznivú sociálnu situáciu. Máme vybudované sociálne zabezpečenie, sociálne služby, zariadenia sociálnych služieb pre seniorov, postihnutých ľudí, deti a mládež.

             Historický vývin sociálnych služieb vychádzal od elementárnej starostlivosti o chudobných, cez zoštátnenú dobročinnosť až do systému štátnej sociálnej starostlivosti. Systém sociálnej starostlivosti bol organizovanou pomocou najchudobnejším, spravidla vo forme služieb, poskytovaním stravy, azylu, vecných dávok a podobne.

             V období Československej socialistickej republiky sme mali vybudovanú sieť sociálnych ústavov a zariadení, ktoré však charakterizoval jednotný prístup ku všetkým bez ohľadu na individuálne potreby klienta. Základné životné potreby týchto klientov boli zabezpečené a na kvalitu života týchto ľudí sa neprihliadalo. Potreba zmeniť prístupy v sociálnej oblasti nastala po roku 1989 po zmene spoločensko – politických podmienok. S prechodom k trhovej ekonomike začala aj transformácia sociálnej sféry. Proces transformácie pokračuje dodnes. V predchádzajúcom období decentralizáciou a odštátnením sociálnych služieb, prechodom kompetencií na samosprávy a obce. V súčasnosti je pripravený nový zákon špecificky upravujúci právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb. Súčasťou zákona sú aj štandardy kvality sociálnych služieb, ktoré zabezpečujú zvyšovanie kvality a odbornosti pri poskytovaní sociálnych služieb.

            

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

              2 CHARAKTERISTIKA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

         

         

             Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci § 1 upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť alebo prekonať s aktívnou  účasťou občana hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienky občana v prirodzenom prostredí, zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

              Sociálna pomoc je sociálna prevencia a riešenie sociálnej núdze, v dôsledku ktorej si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky a riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. 

             Formami riešenia sociálnej núdze  podľa § 11 zákona o sociálnej pomoci sú:

        -              sociálne poradenstvo

        -              sociálne služby

        -              sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie

             „Sociálne služby podľa platnej legislatívy sú špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze.“

        Sociálne služby plnia tri základné funkcie, ktoré ich odlišujú od ostatných služieb:

        -              podporná funkcia napomáha občanovi využívať zdroje, ktoré im spoločnosť ponúka

        -              sebaaktualizujúca funkcia pomáha občanovi viesť čo najnormálnejší spôsob života

        -              terapeutická funkcia eliminuje existujúcu alebo hroziacu patológiu

             „Verejné sociálne služby poskytujú občanom platení pracovníci, v niektorých prípadoch aj neplatení dobrovoľníci a rodinní príslušníci, s cieľom uspokojovať ich všeobecné sociálne potreby.“  Služby sociálnej pomoci sú poskytované individuálne alebo v špecializovaných zariadeniach. Na ich poskytovaní sa zúčastňuje štát, obce a právnické a fyzické osoby.

             Sociálne služby sa môžu poskytovať za úhradu alebo bez úhrady. Výška úhrady sa určuje podľa druhu poskytovanej sociálnej služby, jej rozsahu a dĺžky poskytovanej starostlivosti. Občania s nízkym príjmom sú právne chránení a ak je ich príjem nižší ako stanovené minimum, majú nárok na bezplatné poskytovanie sociálnej služby.

             Sociálne služby sú určené rodine a deťom, občanom ťažko zdravotne postihnutým, starým občanom, spoločensky neprispôsobivým občanom.  Ide najmä  o služby opatrovateľského charakteru poskytované v domácnostiach alebo zariadeniach sociálnych služieb, zabezpečenie nevyhnutnej starostlivosti ako je zaopatrenie, bývanie, stravovanie. Ďalšími službami sú tie, ktoré podporujú sociálny rozvoj klienta a jeho začlenenie sa do spoločnosti, medzi ktoré patrí poradenstvo, záujmová, kultúrna, činnosť a pracovná a terapia..

        Pri poskytovaní sociálnych služieb sa uplatňujú tieto princípy:

        1. princíp solidarity – jednotlivec vedome akceptuje, užíva spoločensky zabezpečovanú solidaritu ako výraz pevného spojenia, ako zvláštnu a jedinečnú kvalitu medzi človekom a spoločnosťou (solidarita zdravých voči postihnutým)

        2. princíp participácie (spoluúčasti) – participácia má charakter ekonomický a právny. Ekonomická účasť je vyjadrená zaplatením úhrady za poskytnuté sociálne služby alebo priplatením za nadštandardné služby. Právna účasť je vyjadrená účasťou v konaní .

        3. princíp subsidiarity (podpornosti) – spočíva v rešpektovaní iniciatívy, kompetencií a zodpovednosti. Znamená to, že jednotlivcom vo vzťahu k spoločnosti je treba ponechať autonómiu, slobodu konania. Ďalej spočíva v poskytovaní pomoci tam, kde je to nevyhnutné.

        4. princíp teritoriality – vychádza z miesta trvalého pobytu občana – sociálne služby sú prednostne poskytované občanovi s trvalým pobytom

             Sociálne služby sú poskytované podľa zásad, ktoré je nutné dodržiavať, aby tieto nestratili svoj charakter a nedochádzalo k sociálnemu vylúčeniu jedinca. Medzi kľúčové zásady poskytovania sociálnych služieb patrí:

        -              dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd – každý človek má právo na osobnú slobodu, ochranu súkromia, právo na vzdelanie, slobodnú voľbu povolania, musí byť chránený pred zneužitím osobných údajov, nútenými prácami a inými formami zneužívania

        -              individualizácia a orientácia na potreby klienta – sociálna služba je poskytovaná na základe individuálnych potrieb a prianí klienta, jeho záujmov a cieľov postavených na jeho schopnostiach a možnostiach

        -              aktivizácia a mobilizácia klienta s cieľom zvýšiť jeho sebestačnosť – prostredníctvom individuálneho rozvojového plánu s prihliadnutím na jeho potreby, možnosti a schopnosti zvýšiť samostatnosť a sebestačnosť klienta

        -              dostupnosť a právo výberu sociálnej služby – poskytovaná služba je primerane dostupná a zodpovedá cieľom a charakteru služby a potrebám užívateľov

        -              profesionalizácia výkonu sociálnej služby – odborná spôsobilosť sociálneho pracovníka a vytvorenie podmienok pre profesionálny rozvoj sociálnych pracovníkov  s cieľom zlepšovať kvalitu poskytovaných služieb

        -              otvorenosť poskytovania sociálnej služby zariadením aj mimo zariadenia – transparentnosť služieb a informovanosť klientov aj potencionálnych klientov o poskytovaných sociálnych službách

        -              utváranie podmienok pre deinštitucionalizáciu – zabezpečiť sociálnu pomoc, starostlivosť a zaisťovanie všetkých potrieb človeka prednostne v jeho prirodzenom domácom prostredí

         

         

             2.1 Rozdelenie sociálnych služieb

             Sociálne služby sú upravené v zákone o sociálnej pomoci, ktorý ich definuje ako špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze. Zákon taxatívne vymedzuje päť druhov sociálnych služieb:

            -   opatrovateľskú službu

        -              organizovanie spoločného stravovania

        -              prepravnú službu

        -              starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb

        -              sociálnu pôžičku

         Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonoch, nevyhnutných prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím, najmä sprievodom, tlmočením a predčítaním. Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov zabezpečiť rodičia alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do náhradnej starostlivosti rodičov. Tiež ju možno poskytnúť vtedy, ak sa jednej matke narodili tri deti a viac detí, alebo v priebehu dvoch rokov sa opakovane narodili dvojčatá. Poskytuje sa prednostne v domácnosti občana a je jednou z najviac využívaných ambulantných sociálnych služieb, nakoľko umožňuje občanovi zotrvať v domácom prostredí, čo väčšina obyvateľov uprednostňuje.

        Organizovanie spoločného stravovania viaže legislatíva z hľadiska osobného rozsahu na občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie. Spoločné stravovanie sa poskytuje sa najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb.

        Prepravná služba  sa poskytuje občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy ako zdravý občan. Prepravnou službou sa vhodne kompenzuje znížená pohybová schopnosť občana v dôsledku narušenia telesných funkcií.

        Sociálna pôžička predstavuje jednorazovú formu pomoci občanovi, ktorému sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a je určená na úhradu výdavkov na kúpu základného vybavenia domácnosti, opravu základného vybavenia domácnosti, opravu strechy, rozvodov elektrickej energie, vody, plynu, ktoré sú príslušenstvom rodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie. 

        Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb možno poskytovať občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu alebo ak poskytnutie inej sociálnej služby dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto občana. V zariadeniach sociálnych služieb sa starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne, možno ju poskytovať aj prechodne na určitý čas. 

         

         

              2.1.1 Zariadenia sociálnych služieb

             Zariadenie sociálnych služieb je samostatná jednotka pre poskytovanie sociálnych služieb charakterizovaná adresou, skupinou užívateľov, pracovným tímom, súborom na seba úzko nadväzujúcich služieb a priestorom pre poskytovanie služieb alebo oblasťou pôsobnosti (napr. obec, alebo jej časť).

        Samosprávny kraj a obec majú podľa platnej legislatívy možnosť zriaďovať tieto typy zariadení sociálnych služieb:

        -              domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne a celoročne

        -              domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne

        -              domov dôchodcov

        -              domov pre osamelých rodičov

        -              stanicu opatrovateľskej služby

        -              útulok

        -              rehabilitačné stredisko

        Obec pre svojich občanov ešte zriaďuje:

        -              domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne

        -              domov dôchodcov

        -              zariadenie chráneného bývania

        -              zariadenie opatrovateľskej služby

        -              domov – penzión pre dôchodcov

        -              klub dôchodcov

        -              jedáleň pre dôchodcov

        -              stredisko osobnej hygieny

        -              práčovňu

        Domov sociálnych služieb - v tomto type zariadení sociálnych služieb sa poskytuje starostlivosť občanovi so zdravotným postihnutím (telesné postihnutie, duševné poruchy, poruchy správania, zmyslové postihnutie alebo kombinácia postihnutí), ak je na tento druh sociálnej služby odkázaný a je pre neho daná sociálna služba účelná. V domove sociálnych služieb sa mu poskytuje nevyhnutná starostlivosť ako je stravovanie, bývanie a zaopatrenie ako aj ďalšia starostlivosť. To znamená výchova, záujmová činnosť, poradenstvo, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná a rehabilitačná činnosť. Za zaopatrenie sa považuje upratovanie, pranie, žehlenie, poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov.

        Domov sociálnych služieb možno zriaďovať ako domov sociálnych služieb pre deti a domov sociálnych služieb pre dospelých, možno ich aj účelne a vhodne zlučovať.

        Domov dôchodcov poskytuje starostlivosť občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu alebo poskytnutie inej sociálnej služby dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto občana a ktorý je poberateľom starobného dôchodku a pre svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby, ktorú občanovi nemôže zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby. V domove dôchodcov sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ďalšia starostlivosť, osobné vybavenie, podporuje sa účasť na spoločenskom živote a zabezpečuje sa úschova vecí.

        Domov pre osamelých rodičov poskytuje bývanie a poradenstvo osamelému rodičovi maloletého alebo osamelému rodičovi s maloletým, ktorých život alebo zdravie sú ohrozené alebo je ohrozená výchova maloletého, alebo poskytuje starostlivosť osamelej tehotnej žene, ktorá sa ocitla v sociálnej núdzi spôsobenej stratou rodinného prostredia.

        Stanica opatrovateľskej služby je zameraná na poskytovanie starostlivosti o dieťa od dvoch rokov veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak si rodičia alebo iný občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, nemôžu na prechodný čas plniť povinnosti voči dieťaťu. V stanici opatrovateľskej služby sa poskytuje stravovanie, bývanie, zaopatrenie, pomoc pri príprave na školské vyučovanie, sprevádzanie do a zo školy a sprevádzanie na záujmovú činnosť, výchovná starostlivosť o deti predškolského veku.

        Útulok poskytuje starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia a je v hmotnej núdzi alebo po zrušení ústavnej a ochrannej výchovy po dosiahnutí plnoletosti. V útulku možno poskytovať starostlivosť aj občanovi, na ktorom je páchané násilie osobou, s ktorou žije v domácnosti. V útulku sa poskytuje: prístrešie, zaopatrenie, poradenstvo, sociálna prevencia, zabezpečuje sa v ňom stravovanie alebo utvárajú podmienky na prípravu stravy. Stravovanie v útulku sa zabezpečuje najmä dovozom stravy z iných zariadení sociálnych služieb. 

        Rehabilitačné stredisko zabezpečuje starostlivosť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím zameranú na obnovu najvyššie dosiahnuteľného stupňa osobnostného vývinu a fyzickej výkonnosti. V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje: rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, stravovanie, bývanie, zaopatrenie a poradenstvo, súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím. 

        Zariadenie chráneného bývania poskytuje bývanie a dohľad (sledovanie správania a činnosti) občanovi so zdravotným postihnutím, duševnou poruchou, ktorý je schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby.

        Zariadenie opatrovateľskej služby môže poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je podľa odporúčania zdravotníckeho zariadenia odkázaný na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, ak tomuto občanovi nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu v jeho byte. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je  stravovanie, bývanie a zaopatrenie.

        Domov – penzión pre dôchodcov poskytuje starostlivosť občanovi, ktorému nemožno inak zabezpečiť bývanie a ktorý je poberateľom starobného alebo poberateľom výsluhového dôchodku starším ako 60 rokov a jeho zdravotný stav nevyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby. V domove-penzióne pre dôchodcov sa poskytuje bývanie, zaopatrenie, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, podporuje sa účasť na spoločenskom živote a utvárajú sa podmienky na prípravu stravy.

        Klub dôchodcov vytvára podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť, udržiavanie fyzickej a psychickej aktivity občana, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo občanom s nepriaznivým zdravotným stavom.

        Jedáleň pre dôchodcov poskytuje spoločné stravovanie občanovi, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.

        Stredisko osobnej hygieny zabezpečuje osobnú hygienu občanovi, ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, alebo občanovi, ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobivosti bez prístrešia.

        Práčovňa slúži pre občana, ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, alebo pre občana, ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobivosti bez prístrešia na pranie osobného šatstva a iného textilu, ak pranie nemožno zabezpečiť inak.

            

         

             2. 2 Poskytovatelia sociálnych služieb

             „Systém sociálnych služieb je možné rozdeliť do dvoch základných subsystémov a to: subsystém štátnych a obecných sociálnych služieb a subsystém neštátnych sociálnych služieb.“  Subjekty sociálnych služieb môžu byť:

        -              Občan, ktorý môže poskytovať sociálne služby, a to jednak ako prejav dobročinnosti vo forme občianskej výpomoci, susedskej pomoci, ale tiež poskytovať sociálne služby alebo ich poskytovanie organizovať vo väčšom rozsahu. V zásade tak môže poskytovať služby na neziskovom princípe, alebo tiež s cieľom získať zisk(len výnimočne).

        -              Rodina, ako najmenšia sociálna jednotka je miestom, kde sa realizujú elementárne sociálne služby v ich prirodzenej podobe (starostlivosť o deti, starostlivosť o starých členov rodiny, pomoc v nemoci). Dochádza tak k výmene služieb medzi generáciami.

        -              Záujmové občianske združenia, ktoré združujú občanov so spoločným sociálnym záujmom, alebo potrebou (sluchovo postihnutí občania, zrakovo postihnutí občania, pohybovo postihnutí občania).

        -              Dobročinné občianske združenia poskytujú sociálne služby pre iných. Združuje občanov pomáhajúcim tým, ktorí to potrebujú. Príkladom môže byť charita založená na altruizme.

        -              Medzinárodné humanitárne organizácie sú rešpektované ako neutrálne a to im dáva možnosť pomáhať pri vojnových konfliktoch a riešení ich sociálnych dôsledkov.

        -              Obec má povinnosť zabezpečiť konkrétnu pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi, vytvoriť reálne podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb. Obec by mala disponovať určitým štandardom vybavenia sociálnymi službami, mala by byť schopná zabezpečiť také sociálne potreby občanov, ktoré sa bežne vyskytujú.

        -              Štát v rámci svojej sociálnej politiky nesie zodpovednosť za existenciu sociálnych služieb tým, že vytvára právne, organizačné a ekonomické podmienky.

             „Sociálne služby môžu efektívne a rýchlo poskytovať obecné a mimovládne organizácie na komunálnej úrovni. Tieto organizácie si môžu rýchlo všímať sociálne zmeny v spoločnosti, môžu upozorňovať na krízové situácie a sústreďovať sa na reprezentovanie záujmov osôb, ktoré postihlo spoločenské vyradenie. Celkovú zodpovednosť za zabezpečenie sociálnych služieb by však mal garantovať štát.“

             Štát vytvára podmienky a predpoklady pre poskytovanie sociálnych služieb a prostredníctvom legislatívy určuje druh a rozsah sociálnych služieb. Štátom organizované sociálne služby dopĺňa súkromný sektor, v ktorom služby poskytované súkromnými fyzickými či právnickými osobami môžu vznikať ako:

        a/ alternatíva k štátnym službám

        b/ doplnok k štátnym službám

        Zriaďovanie sociálnych služieb mimo štátny sektor však nesie so sebou určité riziká. Patrí k nim riziko ekonomickej stratovosti a s tým spojené riziko zrušenia služby, či negatívna selekcia. Na druhej strane však vedia využívať dobrovoľnícke ľudské zdroje, čím sa stávajú ekonomicky dostupnejšími.

             Dobrovoľnícka práca síce nemôže nahradzovať zákonom stanovené sociálne služby, ale môže napomáhať ich skvalitňovaniu. Využitie dobrovoľníckej práce v sociálnych službách je náročné. Zo strany poskytovateľa sociálnych služieb je nevyhnutné premyslené riadenie dobrovoľníkov zamestnancami. Rizikom využívania dobrovoľníckej práce môže byť nepomer doby potrebnej na prípravu dobrovoľníka na túto prácu a doby jeho zotrvania v tejto činnosti. Napriek rizikám je však dobrovoľnícka práca v sociálnych službách užitočná a klientmi často žiadaná. Jej prínos spočíva v humanizácii, flexibilnom uspokojovaní potrieb klientov, posilnení nezávislého života klientov a poskytovaní alternatívnych riešení. Tým sa stáva táto služba adresnou a osobnou, prispievajúcou k zvyšovaniu kvality života klienta.

             Tretí sektor nepochybne plní významnú úlohu pri poskytovaní a kvalitatívnom rozvoji sociálnych služieb. Neštátne zariadenia sociálnych služieb na báze neziskových organizácií vznikajú na podklade potrieb spoločnosti. Najčastejšie ide o malé zariadenia s malým počtom klientov. V malých zariadeniach sa klientom zväčša poskytujú kvalitnejšie sociálne služby založené na individuálnom princípe a ľahšej integrácii do okolitej spoločnosti.

         

         

         

             3 KVALITA V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH

         

         

             Sociálne služby majú byť pre klienta užitočné, bezpečné,  príjemné a predovšetkým zlepšujú kvalitu života.

             Ohraničuje ich vzájomná úcta človeka k človeku. Úcta je dobrovoľný postoj, podmienený sociálnym správaním, ktorý rešpektujú ľudia medzi sebou a ktorý určuje mieru slobody v rozhodovaní. Je to rešpektovanie originality a jedinečnosti každého človeka.  Úctu vyjadrujeme taktnosťou, zdvorilosťou, slušnosťou, ale tiež spravodlivosťou voči všetkým klientom bez akejkoľvek diskriminácie.

             Druhým rozmerom vzťahov medzi ľuďmi je akceptácia – prijímanie. V tomto procese vnímame seba samého a druhého človeka takého, aký reálne je. Akceptácia vedie partnera k spoluzodpovednosti, dáva mu možnosť obhájiť svoje požiadavky a posilňuje účasť na riešení vlastnej situácie.  Dôležitým aspektom kvalitnej sociálnej služby je pozitívny prístup ku klientovi, akceptovať  a prijať ho takého, aký je, so všetkými jeho pozitívami aj negatívami, pretože každá ľudská bytosť je jedinečná.

             Tretím rozmerom sociálnych vzťahov je subsistencia – zostávanie, zotrvávanie s klientom. Úcta a akceptácia vychádzajú z hodnotovej orientácie a sú základom pre naše sociálne správanie. Zotrvávanie je dôsledkom týchto postojov a je teoretickým základom pre poskytovanie praktických, konkrétnych a cielených sociálnych služieb. Proces kvalitných sociálnych služieb je podmienený vzájomnou úctou, akceptáciou druhého človeka ako partnera a zotrvávaním s ním v jeho sociálnej situácii.  Tento rozmer môžeme chápať aj ako konanie dobra pre človeka, ktorý potrebuje pomoc.

             „Štvrtým krokom je osamostatňovanie. Jeho cieľom je podpora klienta v samostatnosti.“  Poskytované sociálne služby  majú zachovávať a rozvíjať dôstojný život ľudí odkázaných na ich využívanie, pomôcť im zostať rovnocennými členmi spoločnosti a umožniť ľudom využívať svoje vlastné prirodzené zdroje, žiť nezávisle a v prirodzenom sociálnom prostredí.

             „Determinantom úspešnosti v sociálnych službách je ich kvalita. Kvalita v sociálnych službách nie je len mechanickým navŕšením kvantitatívnych ukazovateľov (počtu služieb a klientov, personálneho a finančného zabezpečenia) ale je založená na štruktúre komponentov sociálnej služby a ich vzájomných vzťahoch.“

             Ako uvádza Krupa „kvalita sociálnych služieb je súladom ponuky služieb s potrebami a požiadavkami odberateľa, ktorý sa nachádza v nepriaznivej životnej situácii“.  V súčasnosti považujeme za kvalitné tie sociálne služby, ktoré sú štandardné a bezproblémové. Tie skutočne kvalitné považujeme skôr za nadštandardné a tvoria len nízke percento poskytovaných služieb.

              Hodnotenie kvality sociálnych služieb na základe pragmaticky formulovanej predstavy a nedotiahnutej koncepcie spôsobuje dezorientáciu, ktorá má dopad na legislatívu, riadenie a organizáciu a nakoniec na podmienky života ľudí, ktorí potrebujú sociálne služby.

             „Decentralizácia sociálnych služieb umožňuje zmenu prístupu k riešeniu potrieb cieľových skupín, zmenu kvality spoločenského prostredia, v ktorom občan žije, výraznú a okamžitú zmenu kvality života cieľových skupín klientov, predovšetkým posilnenie samostatnosti a nezávislosti občanov v sociálnej núdzi.“

             Ukazovateľom kvalitnej starostlivosti je predovšetkým spokojnosť klientov, ich relatívne dobré zdravie – merateľné poklesom morbidity a mortality, nižšia spotreba liekov a zdravotníckych a sociálnych služieb. Kvalitná starostlivosť vedie k tomu, že väčší počet starých občanov zostáva aktívnych, žijú vo svojom domácom prostredí. Nežijú však v izolácii ale sa zúčastňujú spoločenského života v komunite.

             Požiadavka kvality v sociálnych službách zapadá do širšieho kontextu služieb vo verejnom záujme a požiadavkám na ich vysokú kvalitu a teritoriálnu a cenovú dostupnosť by mala byť venovaná dostatočne veľká pozornosť. Štandardy kvality sa považujú za kľúčový krok, ktorý bude viesť ku skvalitneniu a zefektívneniu sociálnych služieb.

         

             3.1 Štandardy kvality sociálnych služieb

             Štandardy kvality sociálnych služieb sú súborom kritérií, ktorých prostredníctvom je definovaná nevyhnutná úroveň kvality poskytovania sociálnych služieb v oblasti personálnej, procedurálnej a prevádzkovej. Sledovanie kvality by sa malo zamerať na podmienky, pracovné postupy a metódy práce, spokojnosť klientov a ich rodín. 

             Štandardy popisujú, ako má vyzerať kvalitná sociálna služba. Sú súborom merateľných a overiteľných kritérií. Ich zmyslom je umožniť preukázateľným spôsobom posúdiť kvalitu poskytovanej služby, nie stanoviť aké práva a povinnosti majú zariadenia a užívatelia sociálnych služieb.

             Podstatným rysom štandardov je ich všeobecnosť, sú použiteľné pre všetky druhy sociálnych služieb. V prípade sociálnych služieb, ktoré patria k verejným službám, sa kvalita musí odvíjať od uspokojenia potrieb a záujmov nielen samotných užívateľov služieb, ale i záujmov zadávateľov služieb, teda tých subjektov, ktorej služby objednávajú a platia z verejných zdrojov -  napr. obec alebo štát. Kvalita je popísaná prostredníctvom súboru kritérií (vlastností a charakteristík), o ktorých sa predpokladá, že ovplyvňujú schopnosť služieb naplniť záujmy a potreby oboch uvedených záujmových skupín – užívateľov a zadávateľov.

             Keďže hlavným poslaním sociálnej služby je snaha umožniť ľuďom, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii, zostať rovnocennými členmi spoločnosti a využívať ich prirodzených zdrojov, žiť nezávisle, v kontakte s ostatnými ľuďmi a v prirodzenom sociálnom prostredí, dôležitým znakom sociálnej služby je ich schopnosť podporovať jednotlivých užívateľov služieb v naplňovaní cieľov, ktorí chcú s pomocou sociálnych služieb dosiahnuť pri riešení vlastnej nepriaznivej sociálnej situácie. V štandardoch je preto zdôraznená orientácia na osobné ciele užívateľov služieb, čo umožňuje konkretizovať abstraktné ideály, akými sú napríklad dôstojnosť, plnohodnotný život a pod.

             Pre štandardy je charakteristická vysoká úroveň všeobecných kritérií. Tá je potrebná preto, aby štandardy boli použiteľné pre akúkoľvek sociálnu službu bez ohľadu na jej charakter, veľkosť či právnu formu zariadenia. Takto formulované štandardy predpokladajú, že poskytovatelia sociálnych služieb sami definujú dôležité kritériá vo svojej dokumentácii -napr. ciele služieb, poslanie, cieľová skupina užívateľov, kapacita, postupy, ako zaistiť dodržiavanie práv užívateľov vlastných služieb, spôsoby a princípy poskytovania služieb a ďalšie vnútorné pravidlá. 

             Najvýznamnejším ukazovateľom pri hodnotení kvality sociálnych služieb je to, ako sa poskytované služby premietnu do života ľudí, ktorí ich využívajú. Užívateľ služby spolu s pracovníkom zariadenia definujú cieľ, k jeho dosiahnutiu má poskytovanie služby smerovať. V štandardoch sa tento cieľ nazýva osobný cieľ a môže ním byť napr. možnosť chodiť do práce alebo do školy, zostať vo vlastnom domácom prostredí, vychovávať vlastné deti, mať kde prespať, nájsť si vlastné bývanie a pod. Spokojnosť užívateľov s naplňovaním osobného cieľa za pomoci služby je posudzovaná na základe dvoch základných prvkov – spokojnosti s výsledkom služby a spokojnosti s procesom jeho poskytovania. Kritériá uvedené v štandardoch sa preto zameriavajú ako na výsledok (naplnenia cieľov služieb, potrieb užívateľov a pod.), tak na proces (plánovanie priebehu služieb, jednanie so záujemcom o službu, spôsob vybavenia sťažnosti, dodržiavanie práv a pod.).   

             Štandardy kvality sociálnych služieb Slovenskej republiky sú obsiahnuté v prílohe pripravovaného zákona o sociálnych službách. Zahŕňajú:

        -              procedurálne štandardy

        -              personálne štandardy

        -              prevádzkové štandardy

             Procedurálne štandardy stanovujú ako má sociálna služba vyzerať. Na čo je treba dávať pozor pri jednaní so záujemcom o službu a ako službu prispôsobiť individuálnym potrebám každého človeka. Zahŕňajú:

        -              ochrana práv klientov sociálnych služieb – ochrana pred akoukoľvek formou diskriminácie a zneužívania, právo osobnej slobody, ochrany súkromia, právo na vzdelanie a slobodnú voľbu povolania

        -              ciele poskytovania sociálnej služby a spôsoby ich dosahovania – poskytované služby zodpovedajú deklarovaným cieľom a poslaniu a sú poskytované klientom, ktorí patria do stanovenej cieľovej skupiny

        -              prijímacia procedúra – poskytovateľ zisťuje potreby klienta, zoznamuje záujemcu o službu s podmienkami a spôsobmi poskytovania služby bez akejkoľvek diskriminácie

        -              dohoda – vymedzenie všetkých dôležitých aspektov poskytovania/využívania služby (cieľ, rozsah, podmienky, postupy) v zrozumiteľnej forme písomnej alebo ústnej

        -              individuálne plánovanie služieb – poskytovanie služieb vychádza s individuálnych potrieb a prianí klienta, z jeho osobných záujmov a cieľov, je postavené na jeho schopnostiach a možnostiach

        -              dopad sociálnych služieb na život klienta – pôsobenie sociálnej služby sa do každodenného života klienta neodráža negatívne, neobmedzuje jeho vzťahy s blízkymi ľuďmi, neznižuje rešpekt k jeho osobe,  podporuje človeka, aby mohol žiť podobne ako jeho vrstovníci

        -              dokumentácia a nakladanie s osobnými údajmi – organizácia má stanovené pravidlá pre nakladanie s osobnými údajmi klienta v súlade s platnými právnymi normami

        -              sťažnosti – sú vybavované v súlade so stanovenými pravidlami, bez toho, aby bol klient ohrozený, umožňujú čo najrýchlejšie a adekvátne riešenie

        -              naväznosť na ďalšie služby a neformálne zdroje – podpora prijímateľa pri využívaní služieb bežných systémov a neformálnych prirodzených zdojov podľa potrieb klienta

             Personálne štandardy sa venujú personálnemu zaisteniu služieb. Kvalita služieb je priamo závislá na pracovníkoch, na ich zručnostiach, vzdelaní, vedení a podpore a tiež na ich  podmienkach pre prácu. Obsahujú:

        -              výber, prijímanie a zaškoľovanie pracovníkov – pracovníci sú prijímaní v súlade s príslušnými platnými právnymi normami a v súlade s potrebami prijímateľov služieb

        -              pracovné podmienky a riadenie organizácie – poskytovateľ zabezpečuje pracovníkom podmienky pre výkon kvalitnej práce, definuje a sprístupňuje pravidlá pre ich prácu

        -              profesný rozvoj pracovníkov a pracovných tímov – organizácia zaisťuje profesionálny rozvoj svojich pracovníkov, ich schopností potrebných pre dosiahnutie cieľov a poslania organizácie

             Prevádzkové štandardy definujú podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb. Sústreďujú sa na priestory kde sú služby poskytované, na dostupnosť, ekonomické zabezpečenie služieb a rozvoj ich kvality. Patrí sem:

        -              miestna a časová dostupnosť služby –miesto a denná doba poskytovania služby zodpovedajú cieľom a charakteru služby a potrebám užívateľov

        -              informovanosť o službe – poskytovateľ informuje zrozumiteľne a primeranou formou o sebe a svojej činnosti najmä klientov služby, verejnosť a príslušné inštitúcie verejnej správy

        -              prostredie a materiálno-technické zázemie – zodpovedá kapacite aj charakteru služby a potrebám prijímateľov služby

        -              núdzové a havarijné situácie – pracovníci aj prijímatelia služieb sú oboznámení s postupmi a kompetenciami pri riešení núdzových a havarijných situácií

        -              efektivita a zvyšovanie kvality služieb – poskytovateľ dbá na to, aby služby boli poskytované efektívne a kvalitne, do kontroly a zvyšovania kvality zapája prijímateľov služieb aj vlastných pracovníkov

        -              ekonomika – vedenie organizácie vytvára podmienky pre to, aby hospodárenie zodpovedalo platným normám

             Ak chceme, aby sa kvalita stala súčasťou sociálnych služieb, musíme nevyhnutne urobiť kroky vedúce k tomuto cieľu a to cieleným rozvíjaním sociálnych služieb.

         

         

             3.2 Rozvoj sociálnych služieb

             Doterajšia právna úprava sociálnych služieb je nedostatočná, nereflektuje potreby praxe. Nevytvára podmienky pre efektívne poskytovanie služieb priamo v domácnostiach klientov a pre poskytovanie terénnych služieb. Prevládajú veľkokapacitné zariadenia.

             Mnohé zo širokej siete zariadení pre seniorov, ako boli napríklad jedálne, kluby dôchodcov, strediská osobnej hygieny, denné stacionáre či týždenné prechodné pobyty v strediskách sociálnych služieb dnes neslúžia pôvodným účelom. Pritom už pred dvadsiatimi rokmi sa starostlivosť o starých a chorých ľudí prispôsobovala tým zámerom, ktoré sú dnes pre sociálne služby prioritné, teda – udržať staršieho človeka pokiaľ možno čo najdlhšie v jeho domácom prostredí. 

             Transformácia sociálnych služieb v jej obsahovej rovine reaguje na stratégiu Európskej únie v oblasti sociálnej politiky, ktorá je založená na vytváraní rovnakých príležitostí v spoločnosti a podpore ohrozených skupín obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k ich sociálnemu vylúčeniu. 

             Podľa Michaldovej sociálne služby musia jednoznačne: „byť zamerané proti sociálnemu vylúčeniu, musia byť koncipované tak, aby poskytovali všetky typy služieb, základnou zásadou musí zostať neziskovosť, musia rešpektovať miestne odlišnosti, zahŕňať minimálne štandardy financovania, rola štátu musí spočívať v stanovení minimálnych štandardov kvality a zaručení ochrany klienta prostredníctvom kontroly“. 

             Zmena prístupu k sociálnym službám je vyvolaná aj demografickým vývojom a decentralizáciou služieb a nevyhnutnosťou koordinácie orgánov verejnej moci a ďalších právnických a fyzických osôb pôsobiacich v oblasti sociálnych služieb v záujme zvyšovania ich kvality a zabezpečenia ich dostupnosti.

            Úlohou sociálnych služieb je reflektovať na potreby klientov. Služby majú stimulovať samostatnosť, vlastnú zodpovednosť a dôstojný život klientov. Optimálnym prostredím pre život je rodina a komunita, a preto by klienti mali prijímať sociálne služby v takomto prostredí. Kvalita života sociálne znevýhodnených skupín sa môže zlepšiť iba vtedy, ak spolupracujú všetci zainteresovaní: klienti, rodina, miestny úrad, cirkev, štátne orgány, miestne firmy, miestni podnikatelia, sociálni pracovníci.

             Nový zákon okrem úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb nanovo vymedzí sociálne služby, rozšíri ich o tlmočnícku službu, sprostredkovanie tlmočníckej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie, koordinovanie výkonu opatrovníckych práv a povinností, monitorovanie a signalizácia potreby pomoci (nepretržitá, dištančná hlasová a elektronická komunikácia s osobou, ktorá sa nachádza v ohrození zdravia alebo života), odľahčovaciu službu, sprievodcovskú a predčitateľskú službu, požičiavanie pomôcok. Umožní rozvoj sociálnych služieb s dôrazom na aktivizáciu klienta a jeho sociálnu integráciu. Tiež upraví podmienky financovania a poskytovania sociálnych služieb. Potrebným sa javí aj previazanosť sociálnych služieb a zdravotníckej starostlivosti, keďže väčšina klientov patrí k zdravotne postihnutým občanom a seniorom, ktorí vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nutne túto službu potrebujú. Čo je nemenej dôležité upraví akreditáciu sociálnych služieb a vzdelávanie zamestnancov poskytujúcich sociálne služby. V neposlednom rade zabezpečí kvalitu sociálnych služieb a dohľad nad zabezpečením základných ľudských práv a slobôd pri ich poskytovaní.

         

             3.2.1 Komunitné plánovanie sociálnych služieb

             Pre rozvoj sociálnych služieb je nevyhnutné zavedenie komunitného plánovania. „Komunitný plán poskytovania sociálnych služieb sa vypracúva na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, zohľadňuje miestne špecifiká a potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb poskytovaných v územnom obvode, potreby rozvoja sociálnych služieb a personálne, finančné, materiálno-technické a organizačné zdroje na ich zabezpečenie.“

             „Cieľom komunitného plánovania sociálnych služieb je posilňovať sociálnu súdržnosť všetkých obyvateľov mesta alebo obce, čo sa prejaví tým, že sa predíde sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii ohrozených jednotlivcov a skupín a naopak, do života komunity sa opäť vtiahnu tí, ktorí stáli na jej okraji.“

             Komunitné plánovanie nám dá odpoveď na otázku ako veľa a aké sociálne služby treba vytvoriť, ako by mali byť v území rozmiestnené a aké ľudské, finančné a materiálne zdroje máme k dispozícii.

             Komunitné plánovanie je jednou zo základných metód riadenia rozvojových procesov, pomocou ktorého môžeme sociálne služby plánovať tak, aby zodpovedali miestnym špecifikám a potrebám jednotlivých občanov. Je to otvorený proces zisťovania potrieb a zdrojov a hľadanie najlepších riešení v oblasti sociálnych služieb. V porovnaní s inými metódami výrazne posilňuje princípy zastupiteľskej demokracie, pretože zapája všetkých, ktorých sa daná oblasť týka. 

             Metódy komunitného plánovania vychádzajú z teórie komunikatívneho plánovania. Táto teória spočíva v tom, že sa spoluprácou a komunikáciou zainteresovaných strán hľadá koncenzus pri riešení kontroverzných tém. Koncenzus, ktorý znamená spoločné vnímanie riešených problémov tak nahrádza rozhodnutia „právom väčšiny“.     

            Obsahom komunitného plánu je:

        -              popis a analýza existujúcich zdrojov – súpis a popis štátnych, obecných a samosprávnych, súkromných aj dobrovoľníckych poskytovateľov sociálnych služieb a to rovnako profesionálnych ako aj dobrovoľníckych

        -              štatistické, sociologické a demografické údaje o obyvateľoch regiónu – vekové zloženie obyvateľov regiónu, pôrodnosť, úmrtnosť, prognózy demografického vývoja

        -              popis a analýza potrieb a želaní obyvateľov v oblasti sociálnych služieb

        -              predstava budúcnosti – stanovenie priorít a cieľov rozvoja služieb

        -              časový plán postupu

        -              spôsob zapojenia jednotlivých účastníkov do vytvárania a naplňovania komunitného plánu a podiel zodpovednosti – stanovenie podielov zodpovednosti a záväzkov jednotlivých účastníkov

        -              spôsob, akým bude komunitný plán sledovaný a vyhodnocovaný

             Jednou zo základných podmienok pre úspešný proces    komunitného plánovania je zapojenie troch skupín účastníkov:

        -              zadávateľov sociálnych služieb

        -              poskytovateľov sociálnych služieb

        -              prijímateľov/užívateľov  sociálnych služieb

             Zadávateľmi sú obce a mestá, ktoré majú povinnosť zabezpečiť sociálne služby pre svojich obyvateľov. Poskytovateľom môže byť fyzická osoba, podnikateľský subjekt, nezisková organizácia alebo organizácie zriadené obcou, samosprávnym krajom a štátom, pričom všetci poskytovatelia majú pri komunitnom plánovaní rovnaké postavenie a majú možnosť podieľať sa na utváraní celkového systému sociálnych služieb. Užívateľom sociálnych služieb je človek v nepriaznivej sociálnej situácii, pre ktorého sú sociálne služby určené. Zapájanie užívateľov do komunitného plánovania  je príležitosťou na získanie informácií o potrebách jednotlivých sociálnych skupín, o kvalite poskytovaných služieb, ako objaviť existujúce medzery v ich ponuke a ako objaviť nové zdroje na uspokojenie potrieb. Zapojenie všetkých troch účastníkov do  komunitného plánovania vytvára predpoklad pre väčší rozvoj kvalitnejších sociálnych služieb podľa individuálnych potrieb občana a splnenie minimálnych štandardov kvality všetkými poskytovateľmi služieb.

            

         

             4 PROJEKT VÝSKUMU

         

         

             4.1 Predmet výskumu

             Predmetom výskumu bakalárskej práce je poskytovanie sociálnych služieb a ich kvalita vo vybranom zariadení sociálnych služieb LUNA v Brezne.

         

         

             4.2 Cieľ výskumu

             Cieľom výskumu je s využitím vybraných metód vedeckého výskumu analyzovať dodržiavanie štandardov kvality sociálnych služieb  prostredníctvom spokojnosti klientov s poskytovanými sociálnymi službami v zariadení sociálnych služieb LUNA v Brezne.

         

         

             4.3 Úlohy výskumu

             Na základe stanoveného cieľa výskumu sme vyšpecifikovali tieto úlohy výskumu:

        -              zistiť, či poskytovaním sociálnej služby nie sú porušované práva obyvateľov zariadenia najmä v oblasti osobnej slobody a ochrany súkromia (sloboda pohybu v zariadení a mimo zariadenia)  

        -              zistiť, či poskytovanie sociálnej služby nemá negatívny dopad na obyvateľov zariadenia (obyvatelia zariadenia nie sú obmedzovaní v slobode vierovyznania, kontaktom s príbuznými, porušovaním súkromia, rešpektovaním jedinečnosti)

        -              zistiť spokojnosť obyvateľov zariadenia s ubytovaním, prostredím zariadenia a ponúkanými aktivitami a službami

        -              zistiť, či obyvatelia zariadenia majú možnosť ovplyvňovať poskytované služby v oblasti stravovania a bývania

        -              zistiť, či  obyvatelia zariadenia majú prístup k informáciám (o službách, činnosti, financovaní zariadenia)

        -              zistiť, či zariadenie podporuje participáciu obyvateľov na rozhodovaní o poskytovaných službách a ich financovaní

        -              porovnať spokojnosť s poskytovanými sociálnymi službami v zariadeniach z hľadiska poskytovateľa sociálnych služieb a z hľadiska užívateľov sociálnych služieb

         

         

             4.4 Hypotézy výskumu

             Vzhľadom na stanovený predmet, cieľ a úlohy výskumu sme stanovili nasledovné hypotézy výskumu:

        H1 - Predpokladáme, že klienti budú hodnotiť sociálne služby poskytované v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb LUNA ako sociálne služby komunitného typu/rodinného charakteru. H2 - Predpokladáme nízku participáciu užívateľov sociálnych služieb na spolurozhodovaní o poskytovaných službách.

        H3 - Poskytovatelia sociálnych služieb (pracovníci) budú hodnotiť kvalitu služieb vyššie ako užívatelia sociálnych služieb (klienti).

         

         

            4.5 Výskumné metódy

            1. etapa – prípravná

             V prípravnej etape sme sa zamerali na analýzu danej problematiky. Na základe odbornej knižnej a časopiseckej literatúry sme spracovali teoretickú analýzu, použili sme literárnu metódu.

             2. etapa – získavanie empirických údajov

             Na získavaní empirických údajov sme využili rozhovor s pracovníkmi zariadenia DD a DSS LUNA a  dotazníkovú metódu s klientmi zariadenia (v prílohe). Dotazníková metóda je  zisťovacia metóda, prostredníctvom ktorej sme získali informácie od respondentov – užívateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb. Dotazník bol anonymný a jeho vyplnenie dobrovoľné. Pozostával zo 17 otázok. Väčšina z nich boli otázky zatvorené, motivovali respondentov vybrať si z daných alternatív. Na overenie štvrtej hypotézy sme použili metódu riadeného rozhovoru. (v prílohe)

             Dotazníková metóda patrí medzi frekventovane používané výskumné metódy. Patrí k najproduktívnejšej a aj najlacnejšej technike získavania informácií. V krátkom čase je možné získať informácie od mnohých respondentov. Získané údaje je možné relatívne ľahko vyhodnocovať a porovnať, najmä v prípade zatvorených otázok. Tým, že pri vypĺňaní dotazníka neprichádza k priamemu kontaktu medzi autorom dotazníka a respondentom, je možné aspoň potencionálne zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých respondentov.

             Dotazníky boli doručené klientom domova dôchodcov aj domova sociálnych služieb. Nakoľko nie všetci klienti boli schopní dotazníky vyplniť vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, návratnosť dotazníkov bola 79 percentná.

             3. etapa – spracovanie informácií

             Po uskutočnení výskumu dotazníkovou metódou sme pristúpili k spracovaniu informácií a údajov. Pri spracovaní získaných empirických faktov sme použili kvalitatívne a kvantitatívne metódy. Z kvantitatívnych metód sme využili matematicko – štatistické metódy. Z kvalitatívnych metód sme použili analýzu, syntézu a komparáciu, ktoré sme využili pri zisťovaní súvislostí a vzťahov získaných údajov. Údaje sme spracovali do tabuliek a grafov.

            4. etapa – zovšeobecnenie výsledkov výskumu

             Záverečná etapa bola zameraná na zovšeobecnenie a interpretáciu výsledkov výskumu. Na vyhodnotenie záverov a odporúčaní pre prax sme uplatnili metódu generalizácie.

         

              4.6 Časový harmonogram a organizačné zabezpečenie    výskumu

             Zber empirických údajov prostredníctvom dotazníkov sa uskutočnil vo februári 2008. Počas výskumu sme spolupracovali s vedením zariadenia sociálnych služieb LUNA, ktoré zabezpečilo sprostredkovanie dotazníkov respondentom. Rozhovor s výskumným súborom respondentov – pracovníkov DD a DSS LUNA sa uskutočnil v marci 2008.

         

         

             4.7 Charakteristika výskumnej vzorky a lokalita výskumu

             Výskum sme uskutočnili v zariadení sociálnych služieb Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb LUNA v Brezne. Zariadenie bolo spustené do prevádzky v roku 1992. Patrí teda k novším typom zariadenia.  Zriaďovateľom je VUC Banská Bystrica. Zariadenie má kapacitu 104 miest, z toho 89 miest slúži pre domov dôchodcov a 15 miest pre domov sociálnych služieb. V súčasnosti  však v DD a DSS poskytujú služby až 113 klientom.  Zariadenie poskytuje štandardné aj nadštandardné služby v rámci ubytovacích možností ale aj v rámci výchovných činností zameraných na rozvoj osobnosti seniorov a na ich adaptáciu v zariadení. Služby v DD a DSS LUNA sú poskytované klientom podľa Zákona o sociálnej pomoci č.195/1998 Z.z. a ďalších platných predpisov. V zariadení sociálnych služieb sú klientom k dispozícii aj služby nad rámec zákona za príplatok.

             Do výskumu bolo zapojených 99 respondentov. 89 respondentov – klientov zariadenia sociálnych služieb odpovedalo prostredníctvom dotazníkov, s 10-timi respondentami – pracovníkmi zariadenia sme realizovali riadený  rozhovor.

            

        T1 Štruktúra respondentov – klientov zariadenia podľa pohlavia

        Pohlavie              n             %

        Ženy      65           73,03

        Muži      24           26,97

        Spolu:   89           100,00

             Vek klientov zariadenia sa pohyboval od 63 do 91 rokov. Priemerný vek klientov zariadenia je 78 rokov. Z celkového počtu respondentov – klientov zariadenia bolo 65 žien, čo tvorí 58 percent a 24 mužov, čo predstavuje 22 percent.

             Väčšina klientov zariadenia má dosiahnuté základné vzdelanie. Rozdelenie respondentov podľa dosiahnutého vzdelania uvádzame v G1.

         

             G1 Respondenti podľa vzdelania

         

            

             Takmer polovica respondentov využíva služby zariadenia od 1 do 5 rokov a viac ako polovica opýtaných klientov je obyvateľmi DD a DSS LUNA viac ako 5 rokov. Najmenší počet tvoria respondenti s dĺžkou pobytu v zariadení sociálnych služieb LUNA menej ako jeden rok. Štruktúru respondentov podľa dĺžky pobytu v DD a DSS uvádzame v G2.

         

              V Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb LUNA pracuje 50 zamestnancov. Štruktúra zamestnancov: delia sa na tri úseky. Sociálno-zdravotný úsek má 25 pracovníčok, stravovací úsek má 7 zamestnancov, ekonomicko-prevádzkový úsek má 18 zamestnancov. Na úseku sociálno – zdravotných služieb pracuje 7 sociálnych pracovníčok, 8 zdravotných sestier a 10 opatrovateliek.

             Výskumný súbor poskytovateľov sociálnych služieb – pracovníkov zariadenia pozostával z 10 pracovníčok sociálno – zdravotného úseku. Respondenti tohto súboru pracujú v zariadení sociálnych služieb Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb LUNA od 1 do16 rokov. 

         

         

              5 INTERPRETÁCIA VÝSKUMU

         

         

             Kvalitné sociálne služby vo vzťahu k odberateľom sú tie, ktoré riešia sociálnu situáciu odberateľa a ku ktorým odberateľ zaujíma postoj spokojnosti.

         

         

             5.1 Charakter poskytovaných služieb

             Pri analýze získaných výsledkov sme vychádzali z toho, že poskytované sociálne služby zabezpečujú normalizáciu podmienok života starších občanov a zisťovali sme, či klienti hodnotia sociálne služby poskytované v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb LUNA ako sociálne služby rodinného typu, teda či sa podmienkami v oblasti ubytovania, stravovania, právom na súkromie a slobodou pohybu približujú rodinnému prostrediu.

             Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb LUNA bol vybudovaný a spustený do prevádzky v roku 1992. Patrí teda medzi pomerne nové zariadenia sociálnych služieb. Z tohto dôvodu klienti bývajú v jednolôžkových a dvojlôžkových bytových jednotkách. Dvojlôžkové bytové jednotky užívajú najmä manželia a klienti domova sociálnych služieb, ktorí sú najviac odkázaní na pomoc personálu z dôvodu zlého zdravotného stavu. Klienti teda majú dostatok súkromia. Ak nie je voľné miesto v jednolôžkovej bytovej jednotke, pri umiestňovaní klienta do zariadenia sociálnych služieb berú do úvahy individualitu klienta, z akého prostredia pochádza a aké sú jeho záujmy, aby sa spolubývajúci navzájom nerušili. Z uvedenej výskumnej vzorky 60 respondentov uviedlo, že obývajú jednolôžkovú bytovú jednotku a 29 respondentov býva v dvojlôžkovej bytovej jednotke ako uvádzame v T2.

         

         

         

        T2 Ubytovanie respondentov v DD a DSS LUNA

        Ubytovanie        n

        1-lôžková bytová jednotka         60

        2-lôžková bytová jednotka         29

        Spolu    89

         

            Zisťovali sme aj skutočnosť, či klienti pred nástupom do zariadenia mali možnosť vybrať si, či chcú bývať v jednolôžkovej alebo dvojlôžkovej bytovej jednotke. Je prirodzené, že niekto uprednostňuje úplné súkromie a chcel by bývať radšej sám a naopak druhému samota nevyhovuje a uprednostní spoločnosť. Z celkového počtu 89 respondentov len 33 uvádza, že pred nástupom do DD a DSS LUNA bol zisťovaný ich záujem  o štruktúru formy bývania. V súčasnosti stav prijatých klientov prevyšuje kapacitu zariadenia DD a DSS LUNA. O pobyt v tomto zariadení je veľký záujem, evidujú viac ako 130 žiadostí o umiestnenie do Domova dôchodcov. Z tohto dôvodu teda záujemcovia o služby v zariadení DD nemajú často možnosť výberu, pretože by sa im predĺžila čakacia doba.

         

        T3 Možnosť výberu formy bývania

        Možnosť výberu              n

        áno - mal/a som možnosť výberu            33

        nie nemal/a som možnosť výberu          56

        Spolu    89

         

             Pobyt klienta v zariadení sociálnych služieb by sa mal čo najviac podobať prirodzenému rodinnému prostrediu a mal by rešpektovať právo na súkromie. Podľa grafu č.3 až 85 percent respondentov uviedlo pozitívny fakt, že personál rešpektuje ich súkromie a pred vstupom do ich izby vždy zaklope.

         

             Ďalej sme zisťovali, či klienti môžu prijímať v zariadení návštevy a či majú určené návštevné hodiny, prípadne kde sa s návštevou stretávajú. K možnosti prijímať v zariadení sociálnych služieb návštevy sa všetci respondenti vyjadrili kladne. Návštevy sú samozrejmosťou. Klienti sa s návštevou stretávajú najmä na bytových jednotkách, s návštevou sa však môžu stretnúť vo vestibule, v spoločenskej miestnosti, na lavičkách pred zariadením sociálnych služieb. Názory na určenie návštevných hodín sa rozchádzajú. Väčšina respondentov uviedla, že návštevné hodiny nie sú vymedzené, niektorí však uviedli, že návštevné hodiny sú určené. Vychádza to zo subjektívneho vnímania klientov. Návštevné hodiny presne vymedzené nie sú. Klienti majú možnosť prijímať návštevy od raňajších hodín spravidla do podávania večere, v letných mesiacoch cca do 19-tej hodiny. Niektorí klienti to môžu vnímať ako obmedzenie, ide však o starších občanov, ktorých aktivity k večeru klesajú a toto opatrenie zamedzuje vzájomnému sa vyrušovaniu. Vyjadrenia respondentov k návštevám a návštevným hodinám vyjadruje G 4.

             Sloboda pohybu ako základné ľudské právo by mala byť zabezpečená u každého jednotlivca. Voľný pohyb obyvateľov v zariadení i mimo neho by mal byť samozrejmosťou. Z grafu č. 4 vyplýva, že klienti môžu slobodne opustiť zariadenie a vrátiť sa v čase, ktorí si sami určia.

             Niekoľkí respondenti sa vyjadrili, že svoj odchod nahlasujú zdravotnej sestre. Všetci respondenti sa tiež vyjadrili, že sa môžu slobodne pohybovať v zariadení. Dvaja respondenti vypovedali, že sa môžu pohybovať po zariadení len s pomocou. Dôvodom však nie je obmedzovanie zo strany personálu, ale imobilita klientov. Zariadenie sociálnych služieb zatiaľ nie je bezbariérové, čo sťažuje niektorým klientom pohyb v zariadení.

             Spokojnosť obyvateľov s kvalitou stravy DD a DSS LUNA vyplýva z grafu č. 6

           

             S kvalitou stravy je spokojných až 72% respondentov, avšak len 46 percent  sa vyjadrilo, že majú možnosť ovplyvňovať jedálny lístok. Ku kvalite stravy sa klienti majú možnosť vyjadriť buď  prostredníctvom výboru obyvateľov DD a DSS LUNA, alebo majú možnosť vyjadriť sťažnosť, pripomienky či pochvalu prostredníctvom čiernej skrinky otvorene alebo anonymne.  Graf č.5 ukazuje názor respondentov na možnosť ovplyvňovať jedálny lístok.

         

              5.2 Participácia užívateľov služby na spolurozhodovaní

             Byť dostatočne informovaný a mať možnosť spolurozhodovať o poskytovaných službách je právom každého klienta. Spolurozhodovanie obyvateľov zariadenia o sociálnych službách prispieva k zvýšeniu ich spokojnosti so službami a upevneniu ich občianskej a ľudskej dôstojnosti. Informovanosť je dôležitou súčasťou participácie. Overovali sme, či majú klienti informácie o financovaní domova dôchodcov, viac ako polovica opýtaných sa vyjadrila záporne. Môže to vyplývať z nevhodne formulovanej otázky v dotazníku. Touto otázkou sme mali na mysli aj financovanie za služby, podiel prispievania obyvateľmi, VÚC a inými subjektmi. Pretože následne na ďalšiu otázku, či majú klienti možnosť vyjadriť sa k financovaniu za služby viac klientov odpovedalo kladne v porovnaní z predchádzajúcou otázkou.  Napriek tomu považujeme participáciu klientov za pomerne nízku.

         

             Za informovaných sa považuje 42 percent opýtaných respondentov, čo je pomerne málo. Klientmi zariadenia sú starší občania, z ktorých mnohí ani nemajú záujem alebo tomu nerozumejú. 52 percent respondentov odpovedalo, že majú možnosť vyjadriť sa k financovaniu za služby. Obyvatelia domova dôchodcov a domova sociálnych služieb sú štvrťročne informovaní o dianí v zariadení a raz ročne každý klient obdrží výročnú správu. Možnosť vyjadriť sa majú prostredníctvom výboru obyvateľov alebo priamym pripomienkovaním služieb. Napriek týmto skutočnostiam si takmer polovica klientov myslí, že nemajú možnosť ovplyvňovať akékoľvek zmeny alebo rozhodnutia.

         

         

             5.3 Spokojnosť klientov s kvalitou poskytovaných služieb

             Indikátorom kvality sociálnych služieb je zhoda, súlad očakávaní odberateľa a ponuky poskytovateľa. Sociálny pracovník má vychádzať z predpokladu, že sa viac alebo menej priblíži k požiadavkám odberateľa.  Odberateľ sociálnych služieb je znevýhodnený, nakoľko sa väčšinou z objektívnych dôvodov nachádza v nepriaznivej životnej situácii a je odkázaný na sociálnu pomoc. Hodnotenie kvality resp. spokojnosť s poskytovanými službami zo strany odberateľa môže byť teda subjektívne.

         

         

                  Väčšina respondentov je vo všeobecnosti vcelku spokojných s poskytovanými službami. Veľmi spokojných je 25 percent opýtaných klientov. 45 percent opýtaných klientov uviedlo, že sú vcelku spokojný s poskytovanými službami a 29 percent respondentov je čiastočne spokojných. Iba 1 percento uviedlo, že je málo spokojné s poskytovanými sociálnymi službami. Okrem štandardných služieb vymedzených zákonom ako stravovanie, bývanie, zaopatrenie a ďalších služieb, ktorými sú poradenstvo, výchova, kultúrna, záujmová činnosť, pracovná terapia, rehabilitácia sú klientom poskytované aj nadštandardné služby. Tieto služby sú klientom k dispozícii priamo v zariadení a sú spoplatňované podľa platného cenníka. Patria sem kadernícke, pedikérske, masérske služby, donášková služba, poskytnutie odvozu prepravným vozidlom. V zariadení sociálnych služieb LUNA sa s klientmi pracuje skupinovo aj individuálne. Zariadenie ponúka množstvo aktivít, z ktorých majú klienti možnosť vybrať si podľa vlastného záujmu. Niektorí obyvatelia zariadenia uviedli, že nemajú inú možnosť ako uspokojiť sa s pobytom v zariadení. Na druhej strane sú aj takí, ktorí si pobyt v Domove dôchodcov pochvaľujú a služby aj starostlivosť personálu hodnotia veľmi pozitívne. Uviedli, že sa po celý život o nich nik tak nestaral ako teraz v zariadení.

             Na porovnanie hodnotenia kvality poskytovaných služieb sme realizovali riadený rozhovor so zamestnancami .

         

           

             Klienti aj pracovníci sa úplne zhodli na možnosti prijímať v zariadení návštevy. Všetci respondenti odpovedali kladne. Z výskumu vyplýva, že v podstate rovnako chápu aj otázku návštevných hodín. Zo vzorky klientov 29 percent odpovedalo, že návštevné hodiny majú určené a rovnako odpovedalo 20 percent respondentov zo súboru zamestnancov.

             Úplne sa zhodli aj na slobode pohybu a to tak v zariadení ako aj mimo zariadenia. Všetci zhodne odpovedali, že môžu slobodne opustiť zariadenie a vrátiť sa v čase, ktorí si sami určia a nemajú obmedzení pohyb v zariadení (okrem prevádzkových miestností).

             Rozdielne názory sú však na možnosť ovplyvniť jedálny lístok. Kým 70 percent z radov zamestnancov si myslí, že klienti majú túto možnosť, len 46 percent respondentov – klientov zariadenia sa vyjadrilo kladne k tejto otázke.

             Na bohoslužbách podľa vlastného výberu  má možnosť zúčastniť sa 80 percent opýtaných. Zvyšných 20 percent sa na bohoslužbách nezúčastňuje. V slobode vierovyznania sa teda klienti necítia byť obmedzovaní. Túto skutočnosť potvrdili aj respondenti z porovnávanej vzorky.

            V zariadeniach sociálnych služieb by malo byť samozrejmosťou rešpektovanie práva na súkromie klientov. V DD a DSS LUNA 80 percent zo súboru vzorky pracovníkov odpovedalo, že pred vstupom do klientovej izby vždy zaklopú. Tento názor zdieľa 84 percent respondentov z radov klientov. Predpokladali by sme, že v zariadení, ktoré spĺňa štandardy kvality sociálnych služieb by rešpektovanie súkromia malo byť stopercentné. Pri tomto type zariadenia však musíme brať do úvahy, že ide najmä o občanov s vysokým vekom. Najmä nedoslýchavosť spôsobuje, že často nepočujú klopanie.

             V kvalitných sociálnych službách by mal odberateľ určovať formu a spôsob poskytovania služieb a výraznejšie sa podieľať na rozhodovaní v tejto oblasti. Pracovníci DD a DSS LUNA sú toho názoru, že dostatočne informujú obyvateľov zariadenia o jeho financovaní a umožňujú obyvateľom zariadenia participovať na spolurozhodovaní o poskytovaných sociálnych službách. Klienti naopak tento názor nezdieľajú.

         

         

         

         

              6  ZÁVERY A ODPORÚČANIA PRE PRAX

         

         

             V živote každého človeka môže nastať situácia, v ktorej nevyhnutne potrebuje sociálnu pomoc. Jednou z takýchto situácií je aj sociálna odkázanosť starších ľudí v dôchodkovom veku, ktorí nemôžu zostať žiť vo svojom prirodzenom domácom prostredí, pretože starostlivosť o ich osobu im nedokážu zabezpečiť ani vlastní príbuzní. Títo sú potom odkázaní na pomoc inštitúcií, akými sú domovy dôchodcov a domovy sociálnych služieb.

             Človek, ktorý sa nachádza v takejto neľahkej životnej situácii by mal mať dôstojnú pozíciu pri voľbe a prijímaní služieb. Mal by mať možnosť rozhodovať sa podľa kvality a ceny poskytovanej sociálnej služby. Dostupnosť, garantovaná úroveň kvality a dostupné ceny by sa mali stať samozrejmosťou.

             Hlavným motívom výberu témy bolo pre mňa spoznanie skutočného stavu poskytovaných sociálnych služieb, či rešpektujú individualitu klienta, podporujú jeho aktivizáciu a sebestačnosť a sú dostupné pre všetkých, ktorí sú na ne odkázaní.

             Cieľom nášho výskumu bolo  analyzovanie štandardov kvality sociálnych služieb prostredníctvom spokojnosti klientov s poskytovanými službami.

             Predmetom nášho výskumu bolo poskytovanie sociálnych služieb a ich kvalita v zariadení sociálnych služieb Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb LUNA. Prostredníctvom dotazníka a riadeného rozhovoru sme zistili potrebné údaje, splnili stanovené úlohy, ktoré nám umožnili verifikovať výskumné hypotézy.

             Stanovili sme si tri hypotézy:

             H1 V hypotéze sme predpokladali, že klienti budú hodnotiť sociálne služby poskytované v DD a DSS LUNA ako sociálne služby rodinného typu. To znamená, že sa svojimi možnosťami v oblasti ubytovania, stravovania, slobodou pohybu a rešpektovaním súkromia budú približovať rodinnému prostrediu.

             Uvedená hypotéza sa potvrdila.

             Všetci klienti, čo predstavuje 100 percent z celkového skúmaného počtu sa zhodli v tom, že majú možnosť slobodného pohybu v zariadení sociálnych služieb aj mimo zariadenia a môžu neobmedzene prijímať návštevy. Rešpektovanie súkromia je samozrejmosťou, čo potvrdilo 85 percent respondentov. S kvalitou stravy je spokojných 72 percent opýtaných klientov z výskumnej vzorky. Domnievame sa teda, že služby poskytované V DD a DSS LUNA sa svojimi atribútmi približujú rodinnému prostrediu. Potvrdzuje to aj fakt, že klienti bývajú v jedno až dvojlôžkových bytových jednotkách, ktoré majú vlastné sociálne zariadenie a kuchyňu, kde si môžu samostatne variť a využívať elektrické spotrebiče, ktorými disponujú.

             H2 V stanovenej hypotéze sme predpokladali nízku participáciu užívateľov sociálnych služieb na spolurozhodovaní o sociálnych službách.

             Stanovená hypotéza sa potvrdila.

             Dokumentujeme to tým, že len 42 percent respondentov – klientov zariadenia sa cíti byť dostatočne informovaných o financovaní zariadenia sociálnych služieb a možnosť vyjadriť sa k financovaniu za služby uviedlo 52 percent oslovených obyvateľov. Nízka participácia klientov na spolurozhodovaní o poskytovaných službách môže mať rôzne príčiny. Na jednej strane ide o obmedzenie zo strany dodávateľa sociálnej služby, ktorý sa pridŕža stanovených predpisov a rozpočtu. Klient spravidla hradí len časť služby, na financovaní sa podieľa VUC, prípadne iné subjekty. Zriaďovateľ sa preto často mylne domnieva, že s klientmi nie je potrebné prerokovať otázky financovania za poskytované služby alebo pripomienky užívateľov za účelom dosiahnutia vyššej kvality a tým aj spokojnosti klientov s poskytovanými službami. Na strane druhej je to nezáujem, možno až rezignácia zo strany užívateľa. Keďže tento sa nachádza často v nevýhode z pozície svojej nepriaznivej sociálnej situácie.

             H3 V tejto hypotéze sme predpokladali, že poskytovatelia (pracovníci) sociálnych služieb budú hodnotiť kvalitu služieb vyššie ako užívatelia (klienti) sociálnych služieb.

             Stanovená hypotéza sa potvrdila.

             Túto hypotézu sme overovali skupinou otázok položených klientom aj pracovníkom zariadenia, ktoré zisťovali úroveň poskytovaných služieb. Až pri siedmich kritériách poskytovaných služieb z jedenástich vyhodnocovaných bolo hodnotenie vyššie zo strany pracovníkov. V troch kritériách bola úplná zhoda. Najvyššie hodnotili ako klienti tak aj poskytovatelia slobodu pohybu v zariadení aj mimo zariadenia. Sloboda pohybu je základným ľudským právom, ktoré je  v tomto konkrétnom zariadení dodržiavané. Vysoko bolo ohodnotené neobmedzené prijímanie návštev, čo klientom umožňuje pozitívne kontakty s príbuznými a komunitou. Prekvapivo vyššie hodnotili klienti rešpektovanie súkromia oproti pracovníkom zariadenia. Aj keď rozdiel bol len 5 percent, 20 percent zamestnancov nerešpektuje súkromie klientov a len 15 percent klientov sa dotklo porušovanie súkromia zo strany personálu. V ostatných kritériách: možnosť výberu formy bývania, obmedzenosti návštevných hodín, možnosti ovplyvňovať jedálny lístok, možnosti účasti na bohoslužbách podľa vlastného vierovyznania (duchovnej slobody), rešpektovania dôstojnosti, informovanosti a možnosti vyjadrenia sa k financovaniu za poskytované služby bolo hodnotenie vyššie na strane poskytovateľa sociálnych služieb. Pracovníci zariadenia sa tiež jednoznačne vyjadrili, že poskytované služby považujú za kvalitné, spĺňajúce štandardy kvality. 25 percent obyvateľov Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb LUNA je s poskytovanými službami veľmi spokojných, 45 percent vcelku spokojných, 29 percent čiastočne spokojných a len jedno percento málo spokojných.

             Hodnotiť kvalitu poskytovaných služieb na základe jedného výskumu uskutočnenému v jednom zariadení sociálnych služieb je prakticky nemožné.  Napriek tomu sme získali cenné informácie a určitý pohľad na kvalitu poskytovaných služieb, ktoré môžu pomôcť  pri riešení skvalitňovania sociálnych služieb.

             Z celkových výsledkov výskumu a teoretickej analýzy problematiky sme dospeli k nasledovným odporúčaniam pre prax:

        - vytvárať  a podporovať rôzne  možnosti participácie užívateľov sociálnych služieb na rozhodovaní o poskytovaných službách a ich financovaní  a to predovšetkým dostatočnou informovanosťou o dostupných sociálnych službách, podmienkach ich využívania, možnosti vyjadriť sa priamo alebo prostredníctvom výboru obyvateľov

        - rešpektovať práva klientov, najmä právo na súkromie, neznižovať rešpekt k  osobe klienta najmä spôsobom nevhodného oslovovania (napr.dedko, babka, tikanie...)

        - vytvárať optimálne podmienky pre užívateľov sociálnych služieb, ktoré sa podobajú prirodzenému rodinnému prostrediu, najmä možnosťou výberu v oblasti ubytovania, stravovania, duchovnej slobody

        - zvyšovať kvalitu poskytovaných sociálnych služieb a to efektívnou spoluprácou poskytovateľov sociálnych služieb, odberateľov služieb a tiež zástupcov štátnej správy – vzájomnou informovanosťou, vyjasnením záujmov a potrieb odberateľov sociálnych služieb a vytvorením vhodnej legislatívy

               Dôležitou podmienkou kvalitnej sociálnej služby je najmä pozitívny prístup ku klientovi, akceptácia a prijatie klienta so všetkými jeho pozitívami i negatívami, rešpektovanie jeho jedinečnosti. Dodržiavanie štandardov kvality v sociálnych službách je nevyhnutné pre zabezpečenie takých služieb, ktoré nielen riešia sociálnu núdzu človeka, ale vytvárajú podmienky pre jeho plnohodnotný život. Kvalitné sociálne služby prispievajú k spokojnosti klienta a k upevneniu jeho občianskej a ľudskej dôstojnosti.